kristina adamsonova
3 etudy trapasov a ponaučenie
Kráčala som vtedy najdôležitejšou tepnou Brightonu, všade ľudia, cítila som ich pohľady a na počudovanie počula ich smiech. Mala som na sebe tie najúžasnejšie rifle na svete, krátku bundu a šál. Všetko tip-top. Nechápala som všadeprítomný smiech, jasne citeľný, že patrí mne. Zastala som na prechode, osvietilo ma slnko z juhu, zaligotalo sa more a ovial ma vietor. Smiech pretrvával. Pozrem doprava, zvláštny tieň tam na chodníku vrhala moja osoba. Niečo mi vialo zo zadku (tak to bolo, bez cenzúry). Pozrem dole..Môj drahocenný šál, moja pýcha jesenných nákupov, môj zelený hrdelný spoločník. Zabiť ho! Môj pletený ochranca sa mi bez ostychu vmotal medzi nohy (tak to bolo, bez cenzúry), aby sa ukázal aj vzadu! Pochopiteľné, že sa všetci chichotali.Oveľa horšie ale dopadlo vyprosťovanie šálu...No srandy sme si užili všetci,najmä, keď som s takto pripleteným šálom, s pocitom, že každý sa na mne smeje, kráčala už nejakú tú chvíľu, nejakých sto metrov!